Bez servítky na papuli!

Bez servítky na papuli!

Časť 1. Úvod

Dlho v sebe nosím túžbu niečo písať, deliť sa s ľuďmi o svoje myšlienky, i keď som si nie celkom istý, či niekoho zaujímajú, alebo nie. Ale mal som jednu zábranu, snažil som sa byť vždy slušný a tým pádom mnohé moje myšlienky ostali nevypovedané. Prišiel som na to, že myšlienky zo života ktorý žijeme, nemožu byť vypovedané jazykom ktorý už dávno v bežnej komunikácií nepoužívame.

Takže aj v mojich nasledujúcich riadkoch nečakajte, že keď si myslím o niekom že je zasraný hajzel, tak ho tu nazvem papľuhom nedobrým.

No a tých zasraných hajzlov mám pod kožou momentálne mnoho. Snažím sa to potláčať, nepripúšťať si to k srdcu, lenže problém je ten, že vačšina tých hajzlov priamo ovplyvňuje naše životy, pretože sme si ich zvolili aby nám vládli. A tu je hneď prvý problém. Oni si zle vysvetlili ten pojem „vládlnuť“. Možno to je aj tým, že náš jazyk sa už dlho nemení a s ním ani význam niektorých slov. Napríklad anglické slovo „government“ znamená okrem archaického „vláda“ aj moderné „správa, spravovanie“. Tam sme my ešte nedospeli a takýmto tempom ani dlho ešte nedospejeme. Stále si neuvedomujeme, že my nepotrebujeme aby nám niekto vládol, ale potrebujeme aby niekto spoľahlivo spravoval veci verejné. Nebudem tu pracovať s konkrétnymi číslami, grafmi a tabuľkami, ale skúsme si uvedomiť, že bežný pracujúci človek, odmaká 75% svojho času „na panskom“! Keby tieto peniaze, ktoré sa vyberú na daniach a odvodoch išli na dobré a užitočné veci, je to v podstate v poriadku. Lenže vačšina týchto prostriedkov ide na to, aby si hajzli vo vláde a ich prisluhovači, mohli žiť kráľovským životom, vyvážať si zadarmenko rite v luxusných limuzínach s majákmi, ktoré im umožnia prednostnú jazdu, keď sa ponáhľajú za naše peniaze obžierať a ožierať si svoje mastné huby a preťahovať silno platené asistentky. Tak to tu funguje odjakživa. Bolo to tak za socíku, je to tak aj teraz.

Necháme si kŕmiť hlavy kadejakými chujovinami v televízií, v dennej tlači a pritom nám unikajú základné veci. Koľko ľudí si reálne uvedomuje, aké všemožné dane platíme? A v tom nezmyselnom platení to ide stále ďalej, stále tie kurvy nemajú dosť, stále vymýšlajú nové a nové dane, poplatky, nezmyselné pravidlá, schvaľujú si zákony ako sa im chce a opozícia, ktorá by mala fungovať ako kontrolný orgán, je úplne bezmocná.

Prečo je to tak? Prvé čo človeka napadne je, že preto lebo „niekto iný“ zvolil, „niekto iný“ to posral... omyl priatelia, za náš štát sme zodpovední my všetci a práve to spoliehanie sa na niekoho iného nás dostalo de tej riti, v ktorej sa práve teraz nachádzame!

Ľahostajnosť, falošný pocit bezmocnosti, rezignácia.... to všetko je v nás kŕmené podprahovo, za pomoci masmediálnych spolkov, ktoré patria hajzlom ktorý nám vládnu. Takže v podstate denná tlač, bulvár, televízia... to všetko sú ich primárne nástroje moci, taký ich bičík, aby nás udržali akostádo v košiari. Potom majú samozrejme aj iné, tvrdšie nástroje, ako napríklad polícia, súdy, kontrolné orgány štátnej správy, exekútory... atď.

Strach! To je to o čo im ide, aby sme mali strach. Ale z čoho reálne máme strach? Z toho že nám vezmú čo? Slobodu? A máme nejakú? Majetok? Ale no tak, majetok vačšiny z vás už dávno patrí bankám. Takže čoho sa vlastne bojíme? Už si doprdele uvedomme, že všetko čo možme mať, nám už vzali a teraz už len na tie špiny otročíme. Lenže tam je ešte ďalší problém, my sa bojíme mať vlastný názor, pretože čo ak bude iný ako je názor vačšiny? Čo ak nás okolie „odsúdi“ za naše názory? No ale to je tiež len v nás. V prvom rade nesúďme my a potom nemusíme mať strach, že budeme súdení, je to jednoduchý princíp. Úplný základ je, aby sme začali byť ke sebe milší, otvorenejší a hlavne, tolerantnejší. Lenže my sme tak závistliví, že keď má sused drahé auto, tak ho budeme ohovárať kde sa dá, že poctivo ho určite nenadobudol. No a čo že ho poctivo nenadobudol? Dostal šancu, využil šancu, presne tak ako naša vláda. My sme základ spoločnosti a my nesieme zodpovednosť za to, ako tá spoločnosť vyzerá. A možme sa okolo toho točiť ako chceme, možme o tom polemizovať, diskutovať, brániť sa tomu, ale vážení, je to presne tak. To čo si nosíme v sebe, vo svojich zasvinených hlavách, to sa premieta ako obraz do nášho života. Spoločnosť v ktorej žijeme je len projekcia nášho vedomia a podvedomia. Tak si už doprdele začnime premietať nejaký krajší film, lebo na toto sa už nedá pozerať.My máme ten ovládač, len si to už treba aj uvedomiť.

No, to by asi tak na úvod bolo všetko a keďže budem tieto riadky publikovať na internete, tak budem veľmi rád, ak ich budete komentovať, zdielať, diskutovať a kľudne mi položte otázky na ktoré by ste chceli odpoveď, ja sa vám na ne pokúsim odpovedať. Či uspokojivo, to nechám na vás milí priatelia. Takže, prajem pekný deň a skúste byť k sebe aspoň trochu milší.