Egoizmom a aroganciou k zániku.
Často sledujem rozne diskusné fóra, diskusie na sociálnych sieťach, komentáre k článkom. Dospel som k jednej veci, ktorá už vám možno mnohým došla. Ludia sa dívajú, ale nevidia. Tvárime sa, ako všetko jasne vidíme, aký máme o všetkom prehlad, a v tejto nepochopiteľnej samoľúbosti nám všetkým uniká, že sa pozeráme len tam, kam chú "iný" aby sme sa pozerali. Neviem čo nám dáva tú istotu, že sme koruna tvorstva, vládcovia Zeme, najvyšší druh vo vesmíre a podobné dogmy. Táto arogancia nás ako druh čoskoro zničí. Ovšem, ak sa neprebudíme z toho sna.
Čoraz častejšie sa stretávam so správičkami a videami o UFO. Mne to príde celkom normálne, že tento fenomén sa objavuje čoraz častejšie. Niečo sa s ľudstvom deje a to vždy so sebou prinášalo objavovanie sa nevysvetliteľných "záhad". Pred druhou svetovou vojnou sa UFO objavovalo napríklad nad nemeckom. Náhoda? Alebo len nemci robili nejaký výskum? No neviem a asi sa ani nedozviem, no rozhodne to stojí za zamyslenie. Mayovia a aj iné kultúry, hovorili o tomto období ako o návrate bohov. Boli bohovia len výplod ľudskej fantázie, alebo tu naozaj boli bytosti technologicky na vyššej úrovni ako my, inteligentnejšie a hlavne duchovne vyspelejšie? Naše duchovno bolo cielene potláčané po stáročia. Vývoj civilizácie sa uberal materiálnym smerom a celkom paradoxne sa na tom najviac podielala cirkev. Od povodnej viery vo vesmír, matku zem, prírodu a živly, sme boli obrátený vo vieru v dogmatické tvrdenia, boli sme nútení materiálne sa vykupovať z hriechov, ktorích rady boli cirkvou ešte rozšírené o rozne "morálne" pravidlá. Upli sme sa k tomu, že bez vlády sa nedá fungovať, že potrebujeme zákony a ľudí čo dozerajú na ich dodržiavanie. Ale podľa mňa, zákony tu boli odjakživa. Boli to zákony prírody, ktoré na základe našich ľudských zákonov vehementne porušujeme a veríme tomu, že porušovanie týchto zákonov ostane bez trestu. Hm, ale ak za tieto chyby neplatíme, čo sú potom civilizačné choroby, prírodné katastrofy, globálne oteplovanie...? Nieje to priveľká daň za to, že si neuvedomujeme sami seba? Kto sme a prečo sme tu? Ak by bol zámer stvorenia ten, aby sme ničili všetko okolo seba a ospravedlňovali to tým, že budujeme lepší svet, načo by už dávno pred nami boli stromy, zvieratá, tečúca voda... Stále sa ženieme za niečím novým, ale odpoveď na otázku "ako ďalej" by sme mali hľadať u predkov. Oni vedeli ako žiť a nechať žiť. Vezmime si napríklad inkvizíciu. Táto inštitúcia fungujúca pod cirkvou mala za úlohu zbaviť spoločnosť tých ľudí, ktorí vedeli "zázračne" liečiť druhých, verili v silu matky zeme a prírody a žili podla nepísaných zákonov vesmíru. Cirkev takýchto ľudí nepotrebovala, potrebovala nahnať ľuďom strach, aby mohli byť ľahko ovládaní. Vytvorili postavu, ktorá nás svojím hnevom može kedykoľvek zahubiť. Prečo sa ale predstavitelia cirkvi neboja tejto ohromnej sily? Nieje to tým, že si sú vedomí o nepravdách ktoré hlásajú? A pre tých, čo by sa božieho hnevu báli málo, stvorila církev ešte aj Diabla. Dielo hotové, ovládač na ľudí nastavený. Dnes sme už vývojovo trochu ďalej, církev na naše ovládnutie nestačí, mnoho ľudí sa začína obracať k pradávnym "náboženstvám".
Vládcovia sveta rátali s touto alternatívou, preto stvorili peniaze. Majetok sa stal hybným článkom, merítkom ľudskej doležitosti pre spoločnosť, cieľom života mnohých generácií. Chcema aby aj generácie po nás žili v tomto klamstve? Alebo sa preberieme a začneme pátrať po pravde, každý jeden na vlastnú pasť? Je jedna téma, ktorej sa budem čoskoro venovať obšírnejšie a to sú deti. Deti sa rodia čisté, nenakazené aroganciou nám tak vlastnou, vnímajú svet v celej jeho kráse, ktorú nevidia v peniazoch a majetku, ale vidia ju tam kde je. Vidia hlboko do ludí, vidia okolo seba krásnu nádhernú energiu, niesu ešte ovplyvnené tým, že im niekto vnúti čo majú vidieť. Túto schopnosť sme mali kedysi všetci, ale niekedy veľmi dávno, aby sme deti ochránili, sme ich začali učiť "pravdy" ktoré nám boli vnútené, sme túto schopnosť, generáciu po generácií, stratili. Pre mna príde celkom prirodzené, že ak chcem túto schopnosť znovu objaviť, musím ju hladať tam, kde ešte je. Čiže v ďeťoch. Mali by sme sa snažiť deti počúvať, hneď ako začnú zvládať prvé slová, vnímať ich nonverbálnu komunikáciu, všímať si ich viac. Nie len obmedziť sa na to, že ich treba nakŕmiť, obliecť, naučiť kakať do nočníka, rozoznávať farby... Deti nám dávajú veľmi vela, ale ponúkajú ďaľeko viac. Ďalšia obrovská pravda je, že naša budúcnosť je v ďeťoch. Lenže my túto pravdu opať vnímame veľmi povrchne. Jasné, budúcnosť je v ďeťoch, lebo keď my umrieme, deti ostanú a bla bla bla... To je veľmi povrchné, treba ísť hlbšie. Ak sa nezačneme učiť my od detí, žiadna budúcnosť čoskoro nebude. A to je krutý fakt, ktorý radšej nechceme vidieť, opať naša arogancia.
Nuž, sám som zvedavý, kam sa budeme ako ľudstvo uberať nasledujúce mesiace, pretože o nás sa nebude rozhodovať už v desaťročiach, o nás sa rozhoduje práve teraz, v tejto chvíli. Zamyslime sa... je to nevyhnutné k existencii... "myslím, teda som" ;) Prajem krásny deň priatelia.